SlovenskýEnglish
Zmenšiť textZväčšiť text

História

O Lomnom sme doteraz vedeli veľmi málo. Vďaka najnovším výskumom J. Beňka vieme presne, ako a kedy obec vznikla. Uvádza, že jedinou písomne doloženou osadou v severnej časti Zemplína, založenou na nemeckom dedinskom práve je práve Lomné (possessio Lona). 

Obec založili šľachtici s Rozhanoviec krátko pred rokom 1347, a to prostredníctvom šoltýsa Petra. Mičbánov syn Lorand v úsilí zachrániť zrejme aspoň časť svojho staršieho majetku, roku 1347 vypálil a zdevastoval Lomné. Tento jeho čin vyvol v roku 1347-1356 spor, ktorý sa predbežne skončil tým, že spišská kapitula vytýčila hranice Lomného. S týmto rozhodnutím sa však Lorand neuspokojil a roku 1357 opäť prepadol a vypálil Lomné. Tieto pohnuté začiatky obce sa určite upokojili po roku 1369, keď obec patrila hradu Čičava. 

Roku 1382 obec patrila hradu Čičva, rodine Rozgonyiovcov, ktorá si ju udržala aj v spore s makovickými Cudarovcami (1391-1394). Posledným zemepánom obce bola rodina Hallerova. 

Roku 1787 mala 38 domov a 271 obyvateľov, 1828 58 domov a 432 obyvateľov. 
Za I. ČSR mala silné pozície MO KSČ. Obyvatelia sa zapojili do SNP. JRD bolo založené v roku 1958. 
Vyskytovalo sa v rôznych obmenách: 1369 Lomna, 1382 Lumpna, 1410 Lomna, 1920 Lomné, maďarsky Lomna, lomnanský, Lomnan, -ka. 

Miestni obyvatelia sa zaoberali pastierstvom, prácou v lesoch a poľnohospodárstvom. V týchto troch činnostiach môžeme očakávať obsah historického znaku obce. Zatiaľ poznáme iba jej nápisové pečatidlo z roku 1837, ktorého odtlačok sa našiel na dokumente z roku 1864. Text v poli pečatidla vyrytý v kurzíve znie: * Zemplén Vármegye Dobrai Kerület Lomna Helység Petsétye 1837.

erb obce LomnéPoznamenávame, že v posledných rokoch sa vykonali rozsiahle výskumy v obecnej symbolike. Ak sa doteraz nepodarilo objaviť historický znak obce, je malá pravdepodobnosť, že sa v dohľadnej dobe nájde. Lomné má však veľmi vďačný názov, a tak poskytuje možnosť navrhnúť pre obec novotvar. Vychádzajúc teda z názvu obce bolo navrhnuté vytvoriť erb, ktorý bude hovoriacim znakom obce. Nakoľko sa Lomné nachádza v južnej časti Nízkych Beskýd, odporúčalo sa použiť zelený štít. 


V jeho pravej polovici – v pravej z heraldického hľadiska – bolo navrhnuté stvárniť strieborný (biely) kamenný lom a v jeho vysekanej časti umiestniť dve skrížené strieborné (biele) kladivká. V tejto podobe sa erb Lomného javí ako vyslovene hovoriaci erb, ktorý navyše plne zapadá do rytmu ostatných slovenských obecných erbov. Ani v najmenšom nebudí dojem novotvaru. Je heraldicky správny a je aj umelecky veľmi pôsobivý.